Nie sme deti stratenej generácie!

Práve som dočítala niekoľko článkov a vyjadrení európskych lídrov k nezamestnanosti a neschopnosti “mladých nájsť si prácu po celom svete, takmer 400-tisíc Slovákov je stále bez práce. Jednu tretinu tvoria mladí ľudia, ktorým nepomáhajú ani vysokoškolské diplomy”.

Som študentka sociálnej práce a áno, študujem na Vysokej škole sv. Alžbety (v skratke VŠZaSP sv. Alžbety).
Viem si predstaviť, čo sa práve víri v hlavách ľudí, ktorí počuli a majú skúsenosti so školou, ktorá chŕli tisícky študentov ročne a podľa slov verejnosti “zbytočne”.

Sedím na školení keď príde opäť k mojej obľúbenej téme s otázkou na mňa : A ty kde študuješ? Hanbím sa, pretože viem, aká reakcia nastane, keď tú informáciu zdelím nahlas.
Predstavte si však, že to školenie, na ktorom sedím koordinujem. Áno, som tam v pozícií osoby, ktorá má na starosti ďalších 14 ľudí v miestnosti, ktorí prišli nasávať informácie a naše skúsenosti a my sme pripravení im všetko odovzdať:).
14 výnimočných ľudí prišlo stráviť 120 hodín, venovať 3 víkendové stretnutia svojho voľného času, aby sa zdokonalili a načerpali informácie z neokukanej problematiky, ktorej sa naša organizácia venuje.

2 nadšenci Ondro a Peťo v “laviciach” sú aj moji spolužiaci. Tí z tej VŠZaSP sv. Alžbety.
Počas prestávky mi Ondro ukazuje svoj motivačný životopis, láka ho zahraničie a európska dobrovoľnícka služba. Po ukončení bakalára balí kufre a vyráža do neznáma.
Nasledujúci deň mi oznámili, že Peťo získal ocenenie od ministra za zásahy proti povodniam a medailu za prikladnú prácu v Dhz Dubravka- sme hrdí a posúvam gratulácie.

Na whatsapp-e čítam správu. Hurá! Spolužiačka Mirka mi s radosťou píše, že má pre nás nadizajnované certifikáty. Už len vytlačiť. Aj ona študuje sociálnu prácu. Blíži sa záverečná goodbye party školenia… Obedná prestávka a ja utekám pre muffinové prekvapenie zhotovené v Lenkinej kuchyni, ktorá lídruje nášmu ročníku.

Padá mi kameň zo srdca, keď odovzdávam ujovi vrátnikovi kľúče od prázdnej tréningovej miestnosti, kde sa prekračovali hranice komfortnej zóny, limity, kde sme sami sebe dokazovali, že  vieme byť ešte lepšími a motivovali sme sa navzájom.

Nedeľný večer však ešte nekončí. Stretávam sa so spolužiačkami pri našom novom projekte “Napriek všetkému povedať životu áno”. Robíme na videodokumente o ľuďoch bez domova, pretože nás už nebaví písať seminárky a vytvárať powerpointové prezentácie, ktoré aj tak všetci ignorujú a rozhodli sme sa myšlienky humanizmu ľudskosti zreálniť.
Píšeme poznámky, plánujeme, organizujeme a finišujeme prípravy. Pretože už v pondelok vyrážame do centra natáčať. Bude to naše prvé spoločné dielo. Možno aj prvé dielo študentov VŠZaSP sv. Alžbety vôbec…

Nechcem nikoho obhajovať a áno som idealista, ale netreba nás všetkých hádzať do jedného vreca. Je to iba zlomok toho, čo študenti a moji spolužiaci robia v rámci svojho štúdia a praxe. Viacerí z nás pracujú popri škole a majú skúsenosti aj s neziskovým sektorom , dobrovoľníctvom a vybrali sme si sociálnu oblasť, pretože v tom vidíme zmysel a poslanie.

Preto Vás prosím, NEVOLAJTE NÁS DEŤMI STRATENEJ GENERÁCIE!  

Ďakujem Zuzke a Maťovi za dôveru, Mirke, Ondrovi, Peťovi, Lenke, Romanke, Betke a Karin za spoluprácu a Vám všetkým za podporu. Sme/ ste super:) 

Son, if you really want something in this life, you have to work for it. Now quiet, they’re about to announce the lottery numbers. – Simpson

Advertisements

2 thoughts on “Nie sme deti stratenej generácie!”

  1. Lenka, tak na ten spot som zvedavý.

    Pokiaľ ide o VŠ Sv. Alžbety, osobne poznám len tých šikovných, takže s ňou nemám veľké problémy 🙂 Ja túto školu beriem tak, že je súčasťou “obchodného modelu”, kde 90% študentov, ktorí nechcú mať so sociálnou prácou veľa spoločného financujú aktivity tých 10 % schopných, resp. všetky tie projekty v Afrike. Je to síce trochu obchod na hrane, ale oproti problémom tých detí v Keni, môže byť náš problém s nadprodukciou diplomov považovaný za malicherný….

    Like

    1. Ďakujem Peťo za koment.
      Máš pravdu. Občas ma však mrzí, že sa viac času neinvestuje do našej rodnej krajiny, a nedarí sa nám vytvoriť také úspešné projekty práve na Slovensku. Kde je aj príležitosť, aj ľudia by boli a myslím si, že aj financie… Viem, že je dôležité pôsobiť v krajinách tretieho sveta a som hrdá na nášho rektora a kolegov za ich obetavú prácu, ale pre mňa je to stále veľký otáznik a výzva, začať pomáhať aj domovinke našej

      Like

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s