Miesto vodky s džúsom 37 inšpiratívnych duší

23. Septembra 2014 sa mi mení život. Zapísala som sa na magisterské štúdium Pražskej vysokej školy psychosociálnych štúdií na odbor Sociálna práca a sociálna politika so zameraním na komunikáciu a aplikovanú psychoterapiu. Názov znie desivo, ale realita je odlišná. Celý proces začal už oveľa skôr.

DSC_0575

Keď si v 23 rokoch uvedomíte, že ste vlastne vypadli so školského systému a nikdy ste úplne nespĺňali predpísané štandardy učenia sa, začnete premýšľať nad sebou samým. Od malička sa vás snažili zaradiť do systému, naučiť vás písať presne do riadkov, podľa danej predlohy. Do dnes si pamätám ako som sedela nad zošitom v slzách, a učila som sa písať prvé písmená predpísanej veľkosti a formy. Maľovať sme museli pekne, nevychádzať za čiernu čiaru pri omaľovánkách. Ak som nevypočítala príklad na písomke z matiky, nikto mi nikdy nevysvetlil v čom som urobila chybu, žiaľ smola, ideme ďalej, tak ako hovorí  školská metodika, učiteľ pokračuje v učive. A potreby žiakov?

Žiaci sa menia, potreby sa menia, svet sa mení. Školstvo však ostáva rovnaké. Postupne sa vám odkrývajú nové oblasti, zisťujete, že na svete je viac ľudí, ktorí premýšľajú/konajú podobne ako vy. Ich riešenie? Vzdali sa školy. Niektorí v 12 rokoch, íní v 23. Dôvod? Našli spôsob ako sa naučiť viac, pochopiť a využiť naučené v praxi rýchlejšie a zábavnejšie, ako im samotný školský systém dovoľoval a stať sa úspešnými.

Pozdravujem našich odborníkov, ktorí by vedeli z psychologického a sociálneho hľadiska vymenovať veľa dôvodov prečo je škola fajn. Ja ako laik a pozorovateľ- trpiteľ osobne neuznávam tradičné vzdelávanie. Intenzita mojich pocitov nechuti rástla a hľadanie alternatívy začalo až na vysokej škole! Keď bezvýznamné odovzdávanie seminárok so žiadnou spätnou väzbou od profesora (aby ste dostali zápočet), trojročné učenie sa len na štátnicové otázky, žiadna sebareflexia prežívania a strach opýtať sa na prednáške profesora otázku a pritom odolať tlaku a znechutených pohľadov spolužiakov s pokusom o diskusiu vás zrazu stopnú a donútia spomaliť. Sociálny pracovník by mal byť zdrojom a nástrojom pomoci pre ľudí v núdzi, ale ako na to? Keď vidíte diery v systéme, keď vás všetko sere, ale nemáte chuť vzdať sa, ísť s davom a veríte, že musí existovať riešenie…

Môj nový semester začal trochu inak a nebolo to vodkou s džúsom a “Welcome party”. Obec Jindřichov a 37 inšpiratívnych ľudí sedí v kruhu s očakávaním, napätím, obavou, radosťou a iskrou v oku. Supervízny kurz, ranné a večerné komunity, hodina ticha, “kostky”, vnímanie seba a iných. Tri dni sme strávili spolu. Lektori, budúci profesori a spolužiaci. Prvý krát som zažila hodinové diskusie a debaty na psychologicko sociálne témy a ja som bola ticho. Užasnutá, šokovaná. Pozitívne. Vraj by sme si mali “sebaskúsenosť povinne zapísať do osobného curricula“. Tak ja práve začínam.

A veľmi sa mi páči výrok pána Winstona Churchilla “Personally I´m always ready to learn, although I do not always like being taught.

Advertisements

1 thought on “Miesto vodky s džúsom 37 inšpiratívnych duší”

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s