Participácia ako netradičný model práce s mládežou na Slovensku

Jeden z projektov, ktorého som bola súčasťou. História, ktorá vás neustále poháňa vpred. Skúmať. Skúšať, mapovať, prečo sa dejú veci inak, ako by sme chceli. Verím v to, že dnešná mladá generácia je odrazom spoločnosti, v ktorej žijeme. Preto som sa rozhodla ísť svojou cestou a počúvať ten hlas, ktorý mi šepká, že tu niečo nie je v poriadku. Náš svet je síce maličký, ale je to všetko, čo máme.

Článok pochádza z publikácie “STREETWORK! DOBRÁ PRAXE 2015- České a zahraniční zkušenosti z práce v nízkoprahových sociálních službách” , ktorú vydala Česká asociácia streetwork o.s. (ČAS).

Už nejaký čas si začínam uvedomovať meniacu sa tvár nízkoprahových programov pre deti a mládež na Slovensku i v zahraničí. Po absolvovaní stáží u našich zahraničných partnerov sa mi postupne odkrýva nový trend ponúkaných služieb. Komunita grafiťákov a raperov je na ústupe. Kultový underground, strieda mladá generácia, ktorá využíva moderné technológie a komunikuje prostredníctvom sociálnych sietí. Ako sa tieto zmeny premietajú do praxe prinášam zo skúseností jednej z kľúčových organizácii na Slovensku, ktorá sa venuje práve tejto komunite.

KASPIAN svoju činnosť realizuje už od roku 1997 prostredníctvom nízkoprahových – ľahko dostupných programov pre deti a mládež, konkrétne klubom a terénnou formou sociálnej práce. Sídli v Petržalke, v srdci
najväčšieho sídliska na Slovensku a ročne sa stretne s viac ako 500 mladými ľuďmi z jej okolia. Jej poslaním je napĺňať potreby detí a mladých ľudí, ktorí svoj voľný čas trávia v uliciach Petržalky a pomáhať im skvalitniť ich život prostredníctvom metód sociálnej práce.
Za špecifickú metódu, ktorá posúva nízkoprahové služby do nových rozmerov považujem participáciu mládeže. Práve organizácia KASPIAN a jej tím pracovníkov využíva participáciu ako jednu z kľúčových metód pri priamej práci s mladými ľuďmi. Dlhodobá úspešnosť programu a aktivizujúca sa mládež stavia KASPIAN do pozície lídra v participačných aktivitách nízkoprahov na Slovensku.

Keďže učenie je celoživotný proces a deje sa neustále okolo nás, prebieha aj počas služieb v rámci nízkoprahových programov. Ako povedal Dale Stephans, zakladateľ projektu Uncollege „Nemusíme byť géniom, aby sme prevzali zodpovednosť za svoje vzdelávanie. Všetko čo potrebujeme je zvedavosť, rozhodnutie a trochu statočnosti.”

Práve čaro nízkoprahových programov a blízkosť mladým ľuďom je obrovskou výhodou a zároveň výzvou prezentovať mladých ľudí ako aktívne zdroje v rámci života lokálnych komunít. Dať im možnosť vyjadriť sa a vypočuť ich hlas z ulice, práve prostredníctvom aktivít, ktoré si sami zvolia a zorganizujú. Stávajú sa tak strojcom vlastného voľného času, majú v rukách nástroj, vďaka ktorému môžu zmeniť tvár svojej komunity k lepšiemu.

STRETLI STE SA UŽ NIEKEDY S OSOBOU, KTORÚ NIČ NEZAUJÍMALO?

Mladá generácia nevie pracovať! Kam môže dospieť mladá generácia o 50 rokov? Mizivá šanca na zamestnanie, mladí sedia len za počítačom…

Nie príliš povzbudivé názvy článkov, ktoré popisujú dnešnú mládež ako stratenú generáciu, ale je to naozaj tak?
Cieľová skupina, s ktorou sa pracovníci KASPIAN-u od roku 2004 pravidelne počas služieb v teréne stretávajú sú mladí ľudia vo veku od 10 do 23 rokov. Hovoríme o sídliskovej mládeži, ktorá sa schádza v petržalskom skateparku desaťročia. Od roku 2005 patrí spomínané miesto pCJJ 2014od správu organizácie KASPIAN, kde streetworkeri – terénni pracovníci vyrážajú 3 krát do týždňa.

Prvú časť skupiny môžeme charakterizovať ako deti a mladí, ktorí sa venujú športovým aktivitám v skateparku (BMX, MTB, freestyle kolobežky, skateboarding…). Táto skupina je pomerne stabilná. Tvoria ju miestni jazdci, ktorí bývajú v okolí skateparku a športu sa venujú cielene a dlhodobo. Zároveň ju tvoria aj tzv. sezónny jazdci, ktorí prišli do Bratislavy na dovolenku, alebo jazdia iba jednu sezónu a potom prestavajú.

Druhú časť skupiny tvoria sympatizanti a kamaráti jazdcov. Ako často sa členovia tejto skupiny vyskytujú v priestore skateparku závisí od vzťahov k ostatným členom skupiny. Prestávajú chodiť do priestoru skateparku najčastejšie z dôvodu zmeny vzťahov hlavne voči členom z prvej skupiny. Časť tejto skupiny tvoria partnerky/partneri jazdcov/jazdkýň. Ďalšiu časť tvorí skupinka kamarátov jazdcov, ktorí chodia do tohto priestoru za priateľmi. Z dôvodu hádky medzi deťmi, ukončení priateľstva a pod. s nimi pracovníci strácajú kontakt.

Poslednú skupinu tvoria deti a mladí ľudia, ktorí vyhľadávajú priestor z dôvodu hľadania partie kam by mohli patriť, či získavania si postavenia na ulici. Majú isté vzťahy s ostatnými členmi skupiny, ktoré sa však nedajú nazvať kamarátskymi (sú to napr. spolužiaci, susedia, bývalí kamaráti a pod.). Sú súčasťou dominantnej a pomerne výraznej skupiny na sídlisku. Často prichádzajú do konfl iktu so svojim okolím. Ak sa však naplnia ich potreby, zmení miesto školy, alebo sa odsťahujú, prirodzene opúšťajú priestor skateparku. Ak nezískajú očakávané postavenie, pozornosť alebo odídu do diagnostického, či krízového centra, väzenia, s pracovníkmi strácajú kontakt na istý čas. Viaceré prípady potvrdzujú návrat klientov z výkonu alebo špeciálnych zariadení, teda nastáva situácia, keď sa objavujú v skateparku po istom čase opätovne. Vyhľadávajú prítomnosť starej partie a predošlých rituálov. Tieto skupiny nie sú stabilné, ich členovia rôznym spôsobom prechádzajú z jednej skupiny do druhej (z partnerky sa stane jazdkyňa, z jazdca kamarát, ktorý nejazdí…).

1. Našli sme si cestu a spôsob komunikácie s cieľovou skupinou. Vybudovali vzťah a zaznamenávali si, aké sú potreby a záujmy mladých.

Rekonštrukcia priestorov skateparku v spolupráci s mladými jazdcami sa stala prvou rozsahom väčšou participačnou aktivitou KASPIAN-u. Počiatky budovania základných vzťahov a participačného modelu vychádzali z aktuálnych potrieb, ktoré mladí v tejto dobe riešili a bytostne sa dotýkali ich hlavného záujmu – športu v skateparku. Spoločne s pracovníkmi hľadali spôsob, ako vyriešiť problém chátrajúcich prekážok spojený s tlakom mesta uzavrieť objekt, ktorý podľa ich slov nikto nevyužíval. Po dvoch rokoch intenzívnej práci pracovníkov a mladých zástupcov jazdcov na korčuliach, bicykloch aj skateboardoch sa podarilo presvedčiť mesto na spoluprácu, získať zdroje a spoločnými silami park zrekonštruovať. Po tomto projekte nasledovali ďalšie menšie, prostredníctvom ktorých sa darí zabezpečiť údržbu a vďaka ktorým pribudli v parku ďalšie nové prekážky.

Prvé poznanie mladých, spočívalo v tom, že skupina 30 ľudí s rôznorodými potrebami nemá šancu sa dohodnúť a konštruktívne komunikovať. Spoznali to, že ak je ich veľa, vznikajú skupinky lobujúce za svoj zámer. Na základe toho, sa rozhodli, že bude lepšie ak vyberú zástupcov z každej skupiny (Blade-rov, Bajke-
-rov, Skate-rov).

malovanie    Obr. Stavba minirampy

Proces od nadväzovania kontaktov až po rozhodnutie zorganizovať spoločnú aktivitu môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Takým to spôsobom sa rodil aj prvotný nápad zorganizovať súťaž pre jazdcov na BMX-kách a MTB v Petržalke. Concrete Jungle Jam dnes oslavuje svoje 5. výročie. Jeho začiatky však neboli jednoduché. Miestni jazdci už dlhšie nosili v hlavách myšlienku komunitnej akcie, kde by sa zišli jazdci z celého Slovenska a ukázali triky a kvalitu miestnej jazdeckej scény. V tom čase podobné akcie na Slovensku chýbali. Malá skupina jazdcov cestovala do zahraničia.
Počas jednej zo služieb terénnych pracovníkov nastal zlomový bod, keď sa mladí odhodlali a vytvorila sa pracovná skupina, alebo inak povedané organizačný tím. Petržalská mládež si tak začína dizajnovať svoj vlastný voľný čas a štýl neformálneho vzdelávania – školu života v praxi.

2. Využili sme zábavu z jazdy ako nízko – barierový vstup k rozvoju vodcovských zručnosti, budovaniu priateľstva, dôvery a sociálneho kapitálu medzi mladými.
Kľúčovým bodom sa stáva rozhodnutie zo strany mládeže a ich motivácia. Zároveň podpora pracovníkov,
ktorí ponúkali jazdcom možnosť spolupráce a nenechali ich plávať samotných. Rovnako tak bolo dôležité
vedieť zhodnotiť, aká veľká bude akcia alebo aktivita. Na základe tejto informácie bolo potrebné poskladať
tím ľudí, rozdeliť úlohy a intenzitu spolupráce. Concrete Jungle Jam sa pripravuje takmer pol roka s počtom 5 stabilných organizátorov- mládežníkov v tíme.

PRVÉ PRACOVNÉ STRETNUTIE
Jednou z najdôležitejších vecí je určiť si pravidlá a povedať si očakávania od aktivity. Nie vždy si vedia mladí predstaviť aká bude realita a čo všetko ich čaká. Je v kompetencií pracovníkov „nasmerovať” organizátorov a čo najjasnejšie im vysvetliť, čo sa v nasledujúcich mesiacoch bude diať. Strategickými budú pre nich pravidelné tímové stretnutia. Práve spomínaný bod sa stáva zlomovým pre viacerých členov tímu, ktorí majú problém stretávať sa pravidelne v istú dobu. Či už je to z dôvodu pracovnej vyťaženosti, školy alebo sa im len nechce, dokáže ich to vyradiť z organizačného tímu. Je dobré počítať s tým a pripraviť seba aj tím vopred na spomínané situácie. Zistiť aktuálne možnosti a kapacity tímu (plánované dovolenky, letné tábory, tréningy a iné aktivity…), ktoré by mohli ohroziť organizáciu. Stretnutia prebiehajú väčšinou raz do týždňa v priestoroch klubu KASPIAN. S blížiacim sa termínom akcie sa intenzita stretnutí zvyšuje podľa potrieb detí.

BrainstormingV KASPIAN-e využívame často flipchart a techniku brainstormingu počas prvého stretnutia. Pracovný tím tak dokáže voľne preniesť svoje myšlienky a nápady do papierovej podoby a zdieľať ich s ostatnými. Vo vizuálnej podobe a víre nápadov spoločne vyberáme tie reálne, ktoré vieme kapacitne zvládnuť a zorganizovať.
Dôležitým bodom je aj účasť mladých ktorá si vyžaduje všetkých členov tímu počas prvého stretnutia.

Dynamika skupiny sa postupne nastavuje, prelamujú sa lady a navzájom sa bližšie spoznávame. Je dobré nechať stretnutie plynúť prirodzene, v tempe akom si mládež želá. Je dôležité si uvedomiť, že našou cieľovou skupinou sú deti a mládež, ktorí ešte nedokážu dlho pracovať s veľkým nasadením aj napriek tomu, že sú motivovaní. Okrem tvrdej práce akceptujeme aj rozhovory a aktivitu mimo zadanej témy, pretože práve tie posúvajú náš vzťah k mládeži do nových rozmerov a vytvárajú pôdu na prácu. Robíme si prestávky, ak stretnutie trvá dlhšie ako jednu hodinu – fajčiari na cigaretku, zahráme si stolný futbal alebo ping-pong. Máme na mysli, že na tomto stretnutí nie je až tak dôležitý výsledok, ale samotný proces učenia sa a socializácie. Po ukončení prvého stretnutia motivácia prudko stúpa.

Vytvoril sa koncept súťaže, základy na ktorých bude tím stavať. Prerozdelili sa základné kompetencie. Komunikácia okrem telefónu a mailu prebieha aj prostredníctvom sociálnych sietí. Najčastejšie facebook, kde sa vytvorí pracovná skupina a zdieľajú sa príspevky, ktoré aktuálne tím rieši. Navzájom si pripomíname kompetencie a dátumy stretnutí (ideálne deň vo pred).

DRUHÉ PRACOVNÉ STRETNUTIE
Vznikajú prvé debaty a výmeny názorov, čo by mohli urobiť. Postupne si rozvíjajú schopnosť efektívne pracovať s ostatnými na spoločnej úlohe, prijímajú rozhodnutia, ktoré rešpektujú potreby a príspevky druhých a prispievajú k prijatiu konsenzu. V našom prípade sa jedná o stanovenie si dátumu a miesta akcie, zmapovanie situácie, aby sa podujatie neprekrývalo s inou súťažou, prázdninami, sviatkami a školou. Zisťovanie zdrojov zo svojich kruhov (kamarátov, rodiny, známych…). Vyjednávajú v rámci win-win riešenia pre dosiahnutie cieľov tímu. Vyžaduje si účasť celého tímu.

TRETIE A ŠTVRTÉ PRACOVNÉ STRETNUTIE
Komunikácia okrem priamych stretnutí neustále prebieha prostredníctvom vytvorenej online skupiny poprípade v rámci služieb v skateparku s terénnymi pracovníkmi. Počas tretieho/ štvrtého stretnutia (poradie stretnutí a témy sa líšia od vyspelosti a skúsenosti členov tímu) už naozaj každý „maká” na svojej zadanej úlohe. Stretnutia sú komornejšieho charakteru, aktuálne sa rieši spísanie projektu ako jedna z hlavných úloh. Pracovník je v tejto fáze prítomný ako kauč pri vytváraní projektovej myšlienky, cieľov a rozpočtu. Je potrebné zvážiť s tímom finančnú časť projektu.

Popri písaní projektov sa venuje ďalší člen tímu oficiálnemu textu pre potenciálnych sponzorov. V prípade súťaže Concrete Jungle Jam sú to hlavne sponzori, ktorí podporujú adrenalínové športy. Sponzorov väčšinou mladí kontaktujú mailom, alebo telefonicky. Predtým, si však nacvičujú a pripravujú, akým spôsobom komunikovať s donormi – simulovaný telefonát rozhovoru. Dohodnú si podmienky partnerstva, čo si tím predstavuje, čo chceme (najčastejšie sú to vecné ceny pre jazdcov a fi nančná podpora) a na druhej strane čo im ponúkame (priestor na propagáciu- webstránka, mediálne výstupy, vyvesenie banerov počas akcie, predajný stánok…).

malovanieČlenovia tímu vyrazia za donormi aj osobne na stretnutie a prezentujú myšlienky nového projektu zástupcom Petržálky, prípadne mesta Bratislava. Grafi ci zatiaľ spracovávajú informácie do vizuálnej podoby- vytvoria plagát, pozvánku na akciu s detailmi súťaže. Zvyšok posádky dolaďuje svoje úlohy (rekonštrukcia prekážok a ich presun, zabezpečenie zdravoťáka, komunikovanie s občerstvením, aktivity programu súťaže…).
Rozhodnutie, či akcia nakoniec bude nechávame na deťoch (aj s tým rizikom, že budeme musieť vrátiť časť peňazí z projektov). Mladí vedia, že ak sa na to „vykašlú”, nikto to za nich nedorobí. Táto skúsenosť je pre nich nová a veľmi cenná. Udržiava ich v aktivite aj v situáciách, keď si začínajú uvedomovať náročnosť niektorých úloh. Pre pracovníkov je dôležité vydržať a nedokočovať veci za nich. Zároveň je dôležité dostatočne povzbudzovať k doťahovaniu úloh a zdôrazňovať význam každého jedného pre úspech akcie.

DOPLNKOVÉ AKTIVITY STRETNUTÍ
Okrem stretnutí organizačný tím v rámci projektu pripravuje aj špeciálne akcie. Jednou z nich je maľovanie skateparku väčšinou 1 až 2 týždne pred akciou. Spoločne sa stretávajú v priestoroch skateparku aby nanovo vymaľovali prekrážky a vylepšili povrch pred súťažou.

Do aktivity sa okrem organizačného tímu Concrete Jungle jam zapája aj miestna komunita mladých jazdcov aj nejazdcov. 1 až 2 dni pred podujatím prebieha v skateparku veľké upratovanie. Povrch musí byť vyčistený od skla a nežiadúcich odpadkov. Všetko sa pripravuje na veľký deň. Atmosféra je plná vzrušenia a otázok. Pár dní pred súťažou sa stretnutia zintenzívňujú, rieši sa všetko čo sa nestihlo za pol roka – naraz, na poslednú chvíľu. Objavujú sa členovia tímu, ktorí organizáciu z veľkej časti ignorovali, alebo nemali čas sa jej dostatočne venovať. Dohadujú sa návrhy na dobrovoľníkov a porotcov. Zhromažďujú sa kontakty na média a pripravuje tlačová správa.

malovanie

   

   Obr. Maľovanie rámp v skateparku niekoľko dní pred súťažou

Pripravuje sa plán dňa, rozdelenie úloh počas samotnej akcie. Dôležitou súčasťou súťaže ako je Concrete Jungle Jam je počasie. Tím zisťuje pár dní pred akciou aktuálnu predpoveď – kontaktujú Slovenský hydrometeorologický ústav, využívajú internetové zdroje a kontakty. V prípade nepriaznivého počasia sa akcia preloží o deň neskôr alebo o týždeň. Jazdci tak musia obvolať všetkých sponzorov, partnerov, dobrovoľníkov a kontaktovať prihlásených jazdcov do súťaže o zmene dátumu.

PRIEBEHplagat cjj AKCIE
Tím sa riadil podľa vypracovaného plánu dňa. Pracovníci KASPIANu spoločne s organizátormi riešia a reagujú na vzniknuté situácie, vzájomne sa dopĺňajú a podporujú. Sú si rovnocennými partnermi, pracovník je istotou a oporou pri víťazstvách aj prehrách. Závažné rozhodnutia ako zmeny v programe rieši celý tím spoločne.
Akcii sa v priemere zúčastňuje 60-80 jazdcov, v kategóriách park a street z celého Slovenska a Česka. Okrem samotných jazdcov projekt zasahuje aj do miestnej komunity Petržalka, v priemere stovka miestnych obyvateľov zažije atmosféru adrenalínových športov. Všetci členovia tímu ostávajú na miesta až dokým sa všetko nezbalí a neuprace. Potom menšia skupinka spolu s fotografom odchádza dokončiť a odoslať tlačovú správu pre média a partnerov. Aj Vďaka takýmto akciám môžeme komunitu riderov označiť ako veľkú rodinu, kde sa všetci dobre poznajú a „hecujú” k lepším výkonom.

ZÁVEREČNÉ HODNOTIACE STRETNUTIE
Jednou z najdôležitejších častí celého projektu a aktivity je záverečné stretnutie organizačného tímu.
Dochádza v ňom k procesu sebarefl exie a vzájomnej spätnej väzby. V KASPIANe sa stretávajú členovia tímu za účelom zhodnotiť proces súťaže. Spoločne vytvárajú SWOT analýzu- slabé a silné stránky organizovania súťaže, jej príležitosti a ohrozenia do budúcnosti. Nie vždy sa však podarí zorganizovať záverečné stretnutie. Ideálne je, ak stretnutie prebehne maximálne do 2 týždňov od ukončenia akcie.Registrácia CJJ

Pracovná skupina organizačného tímu Concrete Jungle Jam sa stala pozitívnym vzorom pre mladšiu generáciu Petržalky, čo prispelo k vytvoreniu novej pracovnej skupiny jazdcov na freestyle kolobežkách Scoot Jam a dievčenský tím AGCrew, ktorí v tejto chvíli pripravujú svoje vlastné aktivity.

PREČO NÁS PARTICIPÁCIA BAVÍ?
Žiadne známky, testy a hodiny strávené v lavici. Učiteľ, ktorý je vodcom skupiny a policajt v jednej osobe nezakazuje, netrestá. Možnosť zvoliť si tému a oblasť, ktorá baví. Model participácie v rámci nízkoprahov spája mladých ľudí, ktorí majú rozličné druhy učenia na jednu úroveň: či už hovoríme o Áčkaroch, alebo žiakoch bojujúcich so školským systémom (dyslexia, ADHD…) spoločne fungujú v jednom tíme. Spája ich rovnaká potreba a záujem- extrémne športy. Participácia dáva šancu mladým ľuďom, ktorí boli vyradení zo systému.

3. Je to celkom dobrý risk, v rámci ktorého však neexistuje zlyhanie. Každý získa niečo pozitívne. Participácia je pre mladých spôsob nezávislého myslenia a slobody prejavu.

A ČO JE KĽÚČOM KU VŠETKÉMU?
Skupinová dynamika. Je jedným z najdôležitejších konceptov programu. Pretože mládež nerobí aktivitu iba pre seba ale pre celý tím. Tlak rovesníkov ich núti zostať na ceste. Držať sa svojich záväzkov. „Ak necháš projekt, pustíš tak k vode aj svojich spolutvorcov, kamarátov a ten pocit je úplne iný ako ten, keď v škole dostanete 4 z písomky, je oveľa horší”.

Program je závislý od tímovej spolupráce, rovnako tak je závislí od ľudí „hecujúcich” sa navzájom ku konštruktívnej kritike, od podpory, hľadania zdrojov a ich nájdení, myslieť kreatívne a učiť sa ako položiť tie správne otázky. A ak tento proces dokáže prebehnúť prostredníctvom nízkoprahových programov, viete si predstaviť silu participačného modelu aplikovaného na školský systém? Článok neslúži ako návod a metodika pre nízkoprahové programy všeobecne, pretože je špecifickým programom práve pre KASPIAN a jeho cieľovú skupinu mladých. Vnímam ho však ako pozitívnu inšpiráciu a príklad dobrej praxe na Slovensku.

Poďakovanie za spoluprácu pri vypracovaní článku patrí kolegyni Mgr. Zuzane Milatovej.
Kontakt: KASPIAN, občianske združenie, http://www.kaspian.sk

Prečítajte si viac zo skúseností od mojich kolegov (aj zo zahraničia)  tu–> Dobra praxe 2015 CAS

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s